недеља, 4. децембар 2011.

Svetozar Daniel Šimko (* 20. 02. 1959 † 17. 07. 2004)

Zátišie

Váza, tanier, obraz a šálka:
miesta tmy, miesta láskavosti.
Šaty, kedysi dotknuté, prevesené cez stoličku.

Okmásané topole, obrovské telá ničoty,
oslovujúce temné okná,
alebo tých niekoľkých, vyhýbajúcich sa polícii.

Načo to však všetko? Tisíce míľ odtiaľto
Dunaj je šľah skla proti zamínovaným lesom –
Tvár, bobuľa hrozna, zrno.

Zapisujem si vaše mená posledný raz.
Píšem vaše mená potajomky.
Buď tichý... Buď tichý...

Broskyňa červeno žiari na stole.
Plátok jablka padá do pohára čistého vína.
Všetko je číra beloba. Si sneh.

Daniel Šimko



Still Life

Vase, plate, picture and cup:
places of darkness, places of kindness.
Clothes once touched hanging over a chair.

The frayed poplars, huge bodies of nothingness,
addressing the dark windows,
or the few avoiding the police.

But what’s the use? Thousands of miles away
the Danube is a sketch of glass against the mined woods –
a face, a grape, a kernel.

I am writing your names down for the last time.
I am writing your names in secrecy.
Be silent... Be silent...

A peach glows reddish on the table.
A slice of apple falls into a glass of clear wine.
Whiteness is all. You are snow.

Daniel Šimko


ISBN: 1884800920

Odchody

Už zase mením adresu.
Tú vyvesenú, pripichnutú, alebo ukrižovanú proti stene,
tabuľku, prerazenú trnmi.
Ale já sa nebojím.
Vstupujem do tejto izby posledný raz.
Vstupujem do teba tak, ako anjel vstupuje do kosy.

Daniel Šimko



Departures

I’m already changing the address.
The one hung, pinned, or crucified against the wall,
the one broken over a shrub.
But I am not afraid.
I am entering this room for the last time.
I am entering you the way an angel enters a scythe.

Daniel Šimko

1 коментар:

ANTONIO CAMPILLO је рекао...

¡Qué temprana edad para morir! ¡Cuántos versos perdidos! La búsqueda de la libertad interrumpida por un mazazo, por la desolación inútil de la muerte.
Creo, a pesar de lo poco leído, que un poeta ha muerto, un hombre ha muerto, un ser humano ha muerto.
Paz.

Un fuerte abrazo, Miroslav.